Hoci Kongregácia nebola priamo založená svätým Vincentom, postupne sa prebrali vincentínske pravidlá a vincentínska spiritualita. Základné rysy vincentínskej spirituality sa vzťahujú na modlitbu, na nábožný život a na zmýšľanie.
Prvý rys spirituality sa týka vzťahu k Bohu
Vincentínska duchovnosť je poznačená triezvym realizmom a bezhraničnou dôverou v Boha. Stredobodom života sestier je slávenie Eucharistie. Z oltára čerpajú silu pre apoštolskú službu, pre svoje snahy o svätosť a potrebnú obnovu. Z nej rastie ochota prinášať ľuďom Božiu lásku a s nimi niesť kríž vo veľkonočnej radosti. Do života modlitby milosrdnej sestry patrí liturgia hodín, návšteva Najsvätejšej sviatosti, krížová cesta a ruženec.
Hlavnými patrónmi Kongregácie sú:
Druhý rys spirituality sa týka vzťahu k človeku
Svätý Vincent chcel zjaviť Krista prostredníctvom milosrdnej lásky rovnako veriacim, ako aj neveriacim. Bol si vedomý, že jeho sestry sú poslané, aby prinášali Radostnú zvesť chudobným (porov. Lk 4, 18) a slúžili Kristovi v tých, ktorí trpia. Tak sestry slúžia ľuďom na ich ceste ku Kristovi svedectvom živej viery, lásky, pokory a jednoduchosti. V Kristovi a cez Krista sa oddávajú Bohu, aby celkom zdieľali osud ľudí, najmä chudobných a žili celkom pre nich. Preto stoja ako milosrdné sestry uprostred sveta.
Čo musí človek robiť, aby skutočne obstál? Sv. Vincent pripomína, že človek bol stvorený na Boží obraz a že všetko jeho úsilie musí smerovať k tomu, aby pokračoval v diele Najsvätejšej Trojice a v diele Kristovom. Najsvätejšia Trojica pôsobí neustále, tvorí a udržuje svet. Musíme pokračovať v diele Najsvätejšej Trojice a v Ježišovom poslaní. Poslaním Kristovým je však: Zjaviť Božiu lásku ľuďom.
Sv. Vincent ďalej hovorí, že ak chce človek skutočne žiť, musí iným k životu pomáhať a život poskytovať.
Toto je spiritualitou milosrdných sestier.
