Po tieto dni v nás ešte doznievajú emócie zo stretnutí so Svätým Otcom Františkom, ktoré sme mohli prežiť počas jeho apoštolskej cesty na Slovensku 12. – 15. septembra 2021.
Naše sestry využili každú jednu možnosť tak vzácneho stretnutia a cestovali za Sv. Otcom do Bratislavy, Prešova, Košíc i Šaštína. V malej ankete sme im položili dve otázky:
– Aké sú tvoje dojmy zo stretnutia so Sv. Otcom?
– Čím ťa Sv. Otec najviac oslovil?
Ďakujeme im, že sa podelili s nami o svoje dojmy. A tu sú ich postrehy. Nech sa páči, začíname 🙂
– Mám v srdci z návštevy Svätého Otca na Slovensku krásne pocity – obrazne povedané – ako objatie milujúceho Otca – pre nás Slovákov – pre mňa osobne. Pri pohľade na Svätého Otca sa mi chcelo plakať od dojatia – z blízkosti lásky, Lásky.
Veľmi silno z týchto dní v srdci cítim hrdosť z úctivého prístupu našej pani prezidentky k Svätého Otcovi. Keď som to tak zblízka videla v Bratislave – pani prezidentku a Svätého Otca – bola som hrdá na to, že som Slovenka a že máme takúto prezidentku. Bol to pekný pocit, ktorý som doteraz nepocítila. Aj zaň som vďačná.
– Na stretnutie do Bratislavy som išla s tým vedomím, že tam idem ako niekto, kto zastupuje naše dielo – Hospic Milosrdných sestier – dielo, v ktorom slúžime zomierajúcim a ich drahým. Zamestnanci boli opravdivo hrdí na to, že sme boli pani prezidentkou pozvaní. Tešilo ma, že to takto prežívali. Príhovor Svätého Otca, ktorý v Bratislave poukázal na pohostinnosť Slovákov, ktorí vítajú chlebom a soľou, som počúvala z tejto perspektívy: naša služba zomierajúcim. Svätý Otec upriamil pozornosť na krehkosť chleba: „Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších“, na ktorých máme pozerať nie ako na „bremeno alebo problém, ale ako na bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať.“ Tieto slová som vnímala ako pre nás – ako keď Otec potľapká svoje dieťa po pleci a chce vyjadriť, že cesta, ktorou ideš, je správna… Bola som v tej chvíli hrdá na našu rehoľu, že spoznala cestu, ktorou chce Otec prichádzať a byť so svojimi deťmi. … a bola som v tej chvíli hrdá na to, že aj vďaka finančným darom rehole pre našich chudobných pacientov (sociálny fond hospicu) nikoho nevylučujeme zo starostlivosti, z objatia evanjelizácie – ani tých, ktorí na to nemajú. Áno, služba zomierajúcim v aktuálne platnom legislatívnom prostredí je náročná, cítim i ja niekedy z toho ťažobu. … ale zo stretnutia so Svätým Otcom v Bratislave som odchádzala s myšlienkou, že si treba nanovo „vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť“. Nevzdávať sa – mať „pohľad upretý nahor“.
(s. Noemi)
– Už začiatkom júla ma oslovil o. Biskup Jozef Haľko, či by som nepomohla pri príprave návštevy Sv. Otca. Neskôr sa niektoré veci ukázali ako potrebné a tak som počas návštevy Svätého Otca nemala byť na žiadnom stretnutí, ale „byť v zálohe“, ak by niekto vypadol pri mediálnych výstupoch. (Čo sa aj ukázalo – TA3 a RTVS) Napriek tomu som dostala pozvánku od pani prezidentky.
Osobne bol pre mňa jeden z najsilnejších momentov, keď som videla pani prezidentku so Svätým Otcom ako sa silno držia za ruku. Pre mnohých možno smiešne gesto, ale to bol moment, kedy pani prezidentka povedala Svätému Otcovi, že jej v pondelok večer oznámili, že pravdepodobne otecko nedožije utorok ráno. Pápež jej požehnal a často ju držal za ruky, aby vedela, že je pri nej v takejto chvíli. (Otecko pani prezidentky zomrel počas sv. omše v Šaštíne, pápež bol o tom okamžite informovaný) Preto mňa oslovila pápežova ľudskosť – možno to malé gesto, kedy slová sa zdajú zbytočné. A samozrejme… príhovor zasväteným v katedrále sv. Martina 🙂
(s. Hermana)
– Zúčastnila som sa na dvoch stretnutiach so Sv. Otcom Františkom; prvé v pondelok v katedrále sv. Martina v Bratislave – kde sa Sv. Otec stretol s biskupmi, kňazmi, zasvätenými a v stredu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska v Šaštíne na záver jeho apoštolskej cesty na Slovensku.
Viac ma chytilo za srdce stretnutie so Sv. Otcom v katedrále. Do katedrály sme mali určených 5 miest. Ráno som tam vstupovala nie sama, ale v srdci som niesla každú jednu sestričku. Nevedela som sa dočkať, kedy vystúpi z auta a príde medzi nás. Tešila som sa na túto chvíľu, na to, že bude tak blízko. Keď Sv. Otec začal svoj príhovor, povedal, že prišiel k nám ako náš brat a že sa cíti medzi nami ako jeden z nás. Tým padli všetky bariéry. Nebolo cítiť žiadnu nadriadenosť, že on je najvyššou hlavou katolíckej Cirkvi. Asi každý tam šiel s túžbou podať ruku Sv. Otcovi. Mne sa to nepodarilo, ale keď som na obrazovke videla šťastné a usmiate tváre rehoľných sestier a bratov, ktorí si s ním podali ruku, dotkli sa ho, tešila som sa s nimi a zo srdca som im to priala.
Sv. Otec ma oslovil svojou jednoduchosťou, otvorenosťou, srdečnosťou a ľudskosťou voči všetkým. Vedel sa prihovoriť ku každej kategórií. Nebál sa hovoriť aj o ťažkých témach. Jeho príhovory si vytlačím (jeden už mám vytlačený ) premeditujem si ich a budem sa snažiť jeho slová dávať do praxe.
(s. Belarmína)
– Som veľmi vďačná, že Sv. Otec prišiel na Slovensko. Úžasný a odvážny človek. (kiež aj mne, aby nechýbala odvaha) Sv. Otec ma oslovil najmä svojím veľkým pokojom, jednoduchosťou, ľudskosťou srdca a zdravým humorom. Človek modlitby. Človek, ktorý dokáže oceniť toho druhého. Uvedomujem si, čo v skutočnosti pre neho znamená ten, ktorý je v našej spoločnosti posledný. Vďaka Sv. Otcovi za všetko.
(s. Adela)
– Tak čo to, že aké sú moje dojmy a pojmy? 😀 No.. veľmi pozitívne. Veľmi sa teším a som vďačná Pánu Bohu, že som mohla mať takúto milosť a byť na stretnutí so Sv. Otcom. Sv. Otec je naozaj úžasný človek. Jeho jednoduchosť, ľudskosť, prirodzenosť, to ako sa tešil, že môže byť s nami a medzi nami a to aj napriek svojmu veku a zdravotnému stavu je neskutočné. Dokázal sa priblížiť ku každej vekovej kategórii a jeho slová boli silné a myslím, že každému dali veľmi veľa. Je to boží muž, z ktorého vyžaruje veľký pokoj a Jeho krása.
(s. Miriam)
– Atmosféra v dóme sv. Martina po príchode Svätého Otca sa dala krájať, no pápež František ju zlomil, pretože prišiel ako brat, jeden z nás so svojou ľudskosťou, láskavosťou, „nákazlivou“ radosťou vychádzajúcou nielen z jeho očí, ale z celého jeho bytia a to je to, čo ma najviac oslovilo z celého stretnutia.
(s. Rút)
– Zúčastnila som sa stretnutia so Sv. Otcom v Prešove. Ostatné som sledovala v televízii. Toto stretnutie som hodnotila z rôznych pohľadov. Zvlášť po skončení stretnutia som si uvedomila, koľko námahy bolo treba vyvinúť, aby sa toto stretnutie mohlo realizovať. Bolo pripravené do najmenších detailov. Veľká vďaka všetkým, ktorí sa o to pričinili. A mnohé nebolo ani navonok vidieť. Prichádzajú mi na myseľ slová „pripravte cestu Pánovi – pripravte cestu námestníkovi Kristovmu“.
Sv. Otec František sa vybral nie náhodou na slovenské cesty, aby hlásal evanjelium. V mojich očiach bol naozaj poslom dobrej zvesti, ktorú konkrétne smeroval nám – veriacim na Slovensku – a vyjadril ju spôsobom, ktorému môžeme rozumieť všetci. Múdro, vecne, bez prikrášľovania, pravdivo. Padne toto slovo na úrodnú pôdu?
Keď Sv. Otec prechádzal uličkami pomedzi sektory, srdečne pozdravoval všetkých, ale nepútal pozornosť na seba, nerobil tak ani pri samotných stretnutiach a prejavoch. Pozeral na nás pohľadom dobrotivého otca, ktorému záleží na jeho deťoch.
Nech nás jeho láska, modlitby a obety privedú bližšie ku Kristovi!
(s. Angela)
– Zažívala som otcovstvo pri stretnutí s každým Sv. Otcom a tak tomu bolo aj tentokrát.
– Najsilnejšie (okrem myšlienok, ktoré treba ešte zvnútorňovať) bol pre mňa najsilnejší moment Otčenáš s „otcom“ a s ľuďmi z celej našej krajiny v jednom momente, oslovujúcimi Otca rovnako. A potom Františkove otcovské rady, pokarhania i pohladenia slovom… Potešili ma myšlienky, keď niektoré veci vidíme rovnako. Wau.. Otec poslal svoje slová cez neho nám i našim susedom. A to naživo!
(s. Fabiola)
– Jedinečné a neopísateľné. Na stretnutí s pápežom na štadióne TJ Lokomotíva sme cítili, že prišiel medzi nás Otec, ktorému záleží na každom z nás. Aj napriek svojmu veku a zdraviu priniesol „plnosť mladosti, ktorá dáva život.“ Vnímali sme to ako stretnutie s človekom plným ľudskosti, ktorý tým, že je ľudský, ukazuje skutočnú milosrdnú tvár Boha.
– Boh vždy odpúšťa!
Boh sa za nás nikdy nehanbí, miluje nás vždy. Nemáme žiť v negativizme a šomraní. Pozval nás prekonať strach a budovať vzájomnú dôveru. Oslovil nás aj tým, že sa chcel stretnúť s tými, ktorí sú spoločnosťou odsúvaní na okraj.
„Nikto v Cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok.“ (Lunik IX.)
sestry z Košíc-Šace (s. Martina, s. Klára a s. Viannea)
– Bolo to krásne…znovu tam stáť po 26 rokoch a pozerať na Petrovho nástupcu. 3.5. 1995 keď som bola pokrstená tak asi týždeň potom sme cestovali do Šaštína za Jánom Pavlom II. Tie pocity sa nedajú porovnať ale ani opísať. Vtedy to bolo na úplnom začiatku môjho života viery…
A dnes?…mi tiekli iba slzy radosti či dojatia…ani neviem čoho, ale akoby „horel“ vo mne nejaký oheň prítomnosti samého JEŽIŠA v osobe Františka. Nad ničím iným sa mi ani nedalo premýšľať iba nad tým, že je tu medzi nami.
(s. Samuela)
– Predovšetkým, že chcel s nami osláviť sviatok Sedembolestnej, so Slovenským národom, takým malým.
– Jednoduchou kázňou, ale praktickou. Poukázal na boľačky v našej Cirkvi i spoločnosti, ale usmernil, čím a ako sa to dá liečiť. Za príklad nám dal našu patrónku.
(s. Katarína)
– Počas pobytu na Slovensku sa mi stal Sv. Otec osobne blízkym, zrozumiteľným a prežívala som hrdosť na viditeľnú hlavu Cirkvi. Počúvaním jeho príhovorov a jeho prístupom k ľuďom, sa mi zdalo, že počujem a vidím sv. Vincenta, ktorý má záujem o každého človeka, všíma si zvlášť chudobného, opovrhovaného, toho na periférií, mladého zmietaného dnešnou dobou, s rovnakým záujmom komunikuje s vysoko postavenými aj s tými na okraji, oduševňuje „svojich“ a s ekumenickou láskou sa prihovára oddeleným. Oslovilo má množstvo vecí, jedna z nich – pozývanie k slobode a s tým spojená odvaha vstúpiť do rizika namiesto podľahnutiu pokušeniu bezpečnej egyptskej cibuli, formovanie k slobodnému vzťahu k Bohu. Ďalej ma oslovilo povzbudenie k tvorivosti a ešte množstvo ďalších vecí.
(s. Brigita)
– Sv. Otca som vnímala ako Otca, ktorý prišiel k svojim deťom. Prišiel ich povzbudiť a nasmerovať na ceste za Ježišom spolu s Máriou a Jozefom. Oslovila ma jeho spontánnosť a jeho slová, ktoré budú ešte dlho v mojom srdci.
(s. Anna)
– Moje dojmy: v Šaštíne na sv. omši som bola veľmi šťastná, mala som radosť, že som tam osobne prítomná a že Sv. Otec nás všetkých Slovákov prišiel povzbudiť.
– Čím ma oslovil: svojou jednoduchosťou, pokojom, úsmevom, výzvou k súcitu.
(s. Augustína)
– Príchod a celý pobyt Sv. Otca som prežívala s veľkým dojatím. Sama som bola z toho tak trochu prekvapená 🙂 Je to ohromne charizmatický človek vo všetkých smeroch.
– Pozorne som sa snažila počúvať každý jeden jeho príhovor. Asi najviac sa ma dotýkali slová, ktoré odzneli v Dóme sv. Martina a v Šaštíne. Vnútorne sa ma veľmi dotklo jeho stretnutie so židovskou komunitou v Bratislave. Určite sa chcem vracať ku každému jednému jeho príhovoru, ktorý nám počas týchto dní venoval.
Aj keby nepovedal ani jedno slovo, veľa mi hovorilo jeho vystupovanie, jeho jednoduchosť, ľudskosť. Neustále hľadá cesty, gestá, ktorými by sa priblížil k ľuďom. A to ku všetkým, nech sa nachádzajú kdekoľvek a v akejkoľvek životnej situácii.
(s. Alexandra)
– Aké sú moje dojmy? Hlboké. Bolo to pre mňa veľmi silné stretnutie. Prežívala som ho ako stretnutie s osobou Ježiša Krista. Som vďačná, že som zblízka mohla „cítiť vôňu“ dnešného Petra. Atmosféra na stretnutí bola pokojná, dojímavá, plná lásky voči Sv. Otcovi.
– Čím ma Sv. Otec najviac oslovil? Celou svojou bytosťou, z ktorej som vnímala Pokoj a Pokoru – teda Toho, Ktorého je námestníkom. Cítila som sa malá a nehodná milosti byť v prítomnosti tohto človeka 🙂
(s. Blažeja)
– Veľmi silný zážitok som prežila už pri stretnutí Sv. Otca v Budapešti na NEK, keď sa kolóna presúvala z letiska na Námestie hrdinov… tie pocity sa nedajú presne vyjadriť slovami, bolo to mimoriadne silné. Je iné vidieť ho na obrazovke a iné vidieť ho naživo…
– Snažím sa počúvať ho pozorne, hovorí veľmi jasne, konkrétne a jednoducho. Hlboko sa ma dotýkali slová – sloboda, adorácia, kontemplácia, otvorenosť pre iných a život viery na ceste…
(s. Blanka)
– Veľmi ma oslovila homília, ktorú mal Sv. Otec na sviatok Povýšenia sv. kríža. Spomenul tam a vyzval nás, aby sme boli svedkami kríža. Aby sme nasledovali pokornú Lásku. A pápež František je v tomto, podľa mňa, živým príkladom. Spomenul tiež, že z nazerania na kríž vychádza vydávanie svedectva. Že zosvetštenie a vlažnosť znehodnocujú toto svedectvo, kým kríž vyžaduje jasné svedectvo. A toto veľmi silno na Sv. Otcovi vnímam, že svojím životom, svojimi slovami, skutkami a postojmi vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi, Ktorý je tu pre všetkých bez rozdielu a prijíma všetkých. Ďalšia vec, ktorú som vnímala pri počúvaní príhovorov Sv. Otca bolo to (a som za to Bohu veľmi vďačná), ako tento námestník Krista „úzko spolupracuje s Duchom Svätým“, pretože v každej skupine ľudí, ktorej sa prihováral boli slová „im vlastné“. V spolupráci s múdrosťou Ducha Svätého vedel (aj ako 84 ročný človek), akým spôsobom i témou sa prihovoriť mladým ľuďom. V akom „kontexte“ kázať rôznorodej skupine ľudí v Šaštíne alebo ako v pravde a láske povzbudiť rómskych občanov… Som vďačná za „jeho“ aktuálnosť, pravdivosť, láskavosť, miernosť i za jeho otcovské prijatie. A hlavne za to, že pri pohľade na neho vidím prítomného Krista. A myslím, že toto je možné len vtedy, ak je človek skutočným svedkom kríža… 🙂
A čo sa týka dojmov, tak tie ešte asi neviem vypovedať. 🙂 Ale som Bohu vďačná za milosť stretnutia pápeža Františka v rodnej zemi, za jeho príklad vernosti a obety i za jeho modlitby a požehnania. Nech je zvelebený Boh za tohto svojho služobníka! 🙂
(s. Magdaléna)
– Úžasné. Sv. Peter na Slovensku. Nemohla som si to nechať ujsť, aj keď to bolo nad moje sily, lebo je to neopakovateľná udalosť.
– Svojou láskou v záujme o každého človeka, svojou duchovnosťou a ľudskosťou i pokorou, napriek svojmu veku i zdravotnému stavu.
(s. Alena)
– Sv. Otec František na mňa zapôsobil svojou skromnosťou, jednoduchosťou, nenáročnosťou a ľudskosťou. Vnímala som ho ako živého Ježiša medzi nami.
– Najviac ma oslovil: byť súcitný! Kdesi som čítala myšlienku: „Každý chce byť uzdravený, ale kto má súcit, uzdravuje ihneď.“ Veľa z tejto myšlienky čerpám. Potešilo ma, že ma v nej Sv. Otec utvrdil! Keď si môžem pomôcť s Gabrielou Bossis, raz pri adorácii jej Ježiš povedal: „Nech ti nieje zaťažko Mňa tu nechať a ísť za svojim blížnym… Či som ho nepripravil Ja pre teba? Nie, Ja som chcel, aby si sa s ním stretla v živote, s ním a nie s iným? Máš teda voči nemu poslanie, musíš naňho pôsobiť. Daj veľký pozor, aký to bude vplyv… Rozpomeň sa, akí šťastní boli tam v Palestíne tí, čo sa dostali do mojej blízkosti. Priviedli ku mne aj iných! Lebo som vytvoril prostredie okolo seba… Aj ty vytvor okolo seba radosť a pokoj. Nie z vlastnej sily, moja úbohá, ale prostredníctvom Mňa. Potom Ja budem pôsobiť. Ja budem hovoriť prostredníctvom teba. A Ja budem rozmýšľať v tebe…“ Verím a mám nádej, že prítomnosť Sv. Otca medzi nami prinesie hojné ovocie pre náš národ.
(s. Bernarda)
– Počas návštevy Svätého Otca som sledovala všetky jeho stretnutia, príhovory, myšlienky. No najviac ma oslovil jeho osobný príklad, svedectvo jeho života – jeho úžasná pokora skloniť sa bez výčitiek ku každému a radosť, ktorú šíril všade, kde prišiel, ktorá vychádzala z hĺbky jeho vzťahu s Bohom. Pápež František je pre mňa svedkom svätosti v dnešnej dobe, ktorú chcem nasledovať.
(s. Timotea)
– Teším sa, že Sv. Otec bol na Slovensku a dokázal nás opäť povzbudiť a nadchnúť vo viere svojimi slovami, príhovormi.
Sv. Otec sa vie rovnako prihovoriť malým či veľkým; k bohatým či chudobným. Ide z jeho osobnosti veľký pokoj a pokora.
(s. Anastázia)
– Na Sv. Otca Františka som sa veľmi tešila. Rada počúvam a čítam jeho príhovory. Aj teraz, keď prišiel na Slovensko, boli jeho príhovory úžasné. Veľmi sa priblížil každému, komu sa prihováral. Jeho ľudský prístup, podmanivý úsmev, pokora, úcta, vnútorná radosť a láska k človeku stále chytá za srdce. Je pozoruhodné, ako zastavil papamobil pri deťoch a konal úplne spontánne.
Bola som v sektore, ktorý bol naproti sektoru rodičov s deťmi. Zastal pár metrov pri nás dvakrát. Vzal do rúk malé dieťatko a jedno pohladil po hlave. Bolo to výnimočné. Všetkým bolo jasné, aký musí byť veľmi unavený. Je to veľká milosť, že prišiel na Slovensko. Uctil si našu hlavnú patrónku, hoci pre to predĺžil svoj pobyt na Slovensku. Ďakujem za to Pánovi. Modlím sa, aby mal silu ešte dlho viesť úrad, ktorý mu zveril Pán.
(s. Norberta)
