Naša novicka s. Anna spoločne so svojou magistrou s. Brigitou boli na dobrovoľníckej výpomoci v Pútnickom pastoračnom centre bl. Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. V prvých dňoch po vypuknutí vojny v Domčeku našli pomocnú ruku ľudia utekajúci z Ukrajiny. Časom sa Domček stal jednotiacim centrom pre dobrovoľníkov prichádzajúcich z rôznych kútov Slovenska slúžiť na hranice alebo do vznikajúcich veľkokapacitných centier. Tu dobrovoľníci nachádzajú zázemie, ubytovanie, stravu i duchovnú podporu a pomoc.
A takto prežívala dni strávené službou v Domčeku naša s. Anna:
So sestričkou Brigitou sme prišli do Pavloviec nad Uhom k našim sestričkám v stredu večer (16. marca). Po výdatnom spánku sme prišli do Vysokej nad Uhom do „Domčeka“ a hneď sme boli zadelené do kuchyne a do jedálne, kde sme pomáhali pri príprave raňajok, obeda a večere. Tak sme krájali, čistili, varili, piekli a umývali riady, pripravovali kávy, aby sa päťdesiat ľudí nasýtilo a občerstvilo. V tom čase mali v „Domčeku“ ubytovaných dobrovoľníkov slúžiacich utečencom z Ukrajiny. V dome sv. Jozefa boli ubytované dievčatá a v kultúrnom dome zasa chlapci. Vo štvrtok sme z „Domčeka“ vyprevádzali jednu ukrajinskú rodinu, ktorá odchádzala do Šale. Venovali sme čas Mariane, mladej žene, ktorá bola v „Domčeku“ 2 dni a odchádzala do Dublinu. Hovorila: „Ste krásni ľudia.“
Do „Domčeka“ vo Vysokej som sa veľmi tešila. Toto bola už moja druhá cesta na „ďaleký východ“ v rámci môjho apoštolského roka. Opäť som stretla veľmi milých ľudí s veľkým srdcom a otvorenou náručou.
„Domček“, to je ako zastávka, ako náruč Otca ktorý hovorí : „Zastav sa, oddýchni si, nasýť sa, vyplač sa, si v bezpečí, v náručí Otca.“
„ Domček“ v praxi:
- bol som smädný a dali ste mi piť,
- bol som hladný a dali ste mi jesť,
- bol som nahý a zaobliekli ste ma,
- bol som pocestný, bez domova a prichýlili ste ma,
- bol som plačúci a plakali ste so mnou, tešili ste ma…
Blahoslavená Anka Kolesárová, oroduj za nás, oroduj za Ukrajinu.
novicka s. Anna
