Sr. M. Bernadeta Pánčiová
(12. 6. 1924 - 30. 3. 2015)
Rok 2024 sa nesie v znamení jubileí nedožitých 100 rokov od narodenia viacerých osobností Cirkvi na Slovensku. Jednou z nich je aj sestra Bernadeta Pánčiová, sestra z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok a zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej.
Od svojej mladosti nosila vo svojom srdci túžbu zasvätiť sa Bohu. Už ako mladé dievča bola sprevádzaná mnohým utrpením. Učila sa prijímať ho s láskou, a tak ho premieňala na ovocie, ktoré bude prinášať plody pre ňu osobne, pre jej rodinu, pre kňazov a celú Cirkev. Už vtedy nachádzala v ňom veľkú hodnotu a túžba priblížiť sa ním k trpiacemu Kristovi v nej rástla a naplnila sa, keď vstúpila do kongregácie.
V päťdesiatych rokoch bola spolu s mnohými rehoľnými sestrami internovaná na rôznych miestach v Čechách aj na Slovensku.
Vždy bola aktívna a do svojich aktivít dokázala zapojiť nielen sestry, ale aj mnohých laikov a mladých v školách.
Keď bola magistrou noviciek, zvereným sestrám často odporúčala modlitbu, ba vyzdvihovala ju ako najväčší dar pre zasvätenú osobu. „Cez modlitbu budeš čoraz bližšie k Bohu a k blížnym. Je to prostriedok, cez ktorý sa budeš stále viac a viac posväcovať v službe. Modlitba ťa bude každodenne dvíhať, a tak budeš rásť vo svätosti,“ takto nás povzbudzovala.
Veľmi rada spomínala na svojich rodičov, ako sa spolu doma po večeroch alebo aj pri iných príležitostiach modlili. Obľúbenou modlitbou bola modlitba posvätného ruženca a významné miesto v živote ich rodiny mala svätá omša. Veľkým príkladom v modlitbe jej boli rodičia. Keď o nich rozprávala, spomenula si aj na to, ako v čase svojej mladosti viedla mnohé rozhovory s mamičkou. Tá jej prezradila, že keď ešte ako slobodná stretávala ich otecka, mnohokrát ho videla s ružencom v ruke. Povedala si: „Toto bude dobrý muž. Keď sa vie modliť, tak sa bude vedieť postarať aj o svoju rodinu.“ Po čase sa stali manželmi. Príklad modlitby teda sestrička zažila už doma, vo svojej rodine. Jej túžba zasvätiť sa Bohu a Panne Márii sa splnila, keď sa stala rehoľnou sestrou. Aj na ňu môžeme vzťahovať slová žalmu: „Pane, ja túžim za tebou. Ty si moja nádej od mojej mladosti…“ (porov. Ž 71, 5).
V roku 1975 Svätý Otec Pavol VI. vyhlásil Svätý rok. Sestrička Bernadeta bola vtedy práve v martinskej nemocnici. V tom čase do Ríma určite putovalo veľa ľudí z iných krajín, ale od nás sa do zahraničia cestovať nedalo. Ona sa vždy vedela vynájsť. Bola na nemocničnej izbe spolu s pacientkami, modlili sa ruženec a po modlitbe im dala návrh, že keď nemôžu putovať do Ríma, tak budú putovať v obálke, aby sa aj ony zapojili do modlitieb za Svätého Otca a za novú evanjelizáciu. Sestra Bernadeta už vtedy pripravila pre Pavla VI. prvú duchovnú kyticu z modlitieb ruženca a obetovaných dní utrpenia a našla spôsob, ako to poslať do Ríma.
Takto vlastne začalo svoje pôsobenie spoločenstvo chorých a trpiacich, ktorých denne spája obetovanie utrpenia a modlitba posvätného ruženca. Táto modlitba je dodnes výsadou členov Rodiny Nepoškvrnenej.
Svojím postojom viery a dôvery vždy dávala ľuďom nádej, že cez modlitbu sa v ich živote môže zmeniť všetko. Ak by mal Boh iný plán, tak ich vždy posilní, naplní láskou ku krížu. Dôkazom toho boli aj slová, ktoré sme veľakrát počuli z úst matky postihnutého Slávka: „Pre našu rodinu je Slávko pokladom!“ Modlitba bola pre sestričku prejavom jej živej viery, ale zároveň ju v nej upevňovala. Zdôrazňovala, že cieľom našich modlitieb je Boh. K tomu viedla mnohých.
Veľa ľudí poznala po mene, vedela, odkiaľ pochádzajú. Nikto jej nebol ľahostajný. Ak niekto potreboval duchovnú či hmotnú pomoc, vždy si našla spôsob, ako pomôcť. Nikdy nikoho neodmietla. Prijala každého a venovala sa mu do krajnosti. Vtedy pre ňu existoval len ten človek, s ktorým práve bola, lebo v každom človeku videla Krista. Každý, koho stretla, mal miesto v jej srdci.
Srdcovou záležitosťou boli pre sestričku aj väzni. Na návštevu do väzníc prichádzala so sestrami a kňazmi. Mala prednášky o modlitbe, učila ich, ako sa majú modliť ruženec. Pomáhala im nájsť zmysel života a ubezpečovala ich, že keď sa budú modliť ruženec, prekonajú čas života vo väzení ľahšie a napriek všetkému, čo sa odohralo v ich živote, môžu sa stať svätými. Kňaz, ktorý bol so sestričkou na takejto návšteve, niektorým väzňom vyslúžil sviatosť zmierenia a potom nasledovala svätá omša.
Často pripravovala pre chorých a členov RN duchovné obnovy a duchovné cvičenia. Veľakrát boli práve o modlitbe. Zdôrazňovala im, že bez modlitby človek nemôže žiť.
Svätý Otec František pri jednej príležitosti o ruženci povedal: „Už si sa dnes rozprával s Mamou?“ Pripomenulo mi to veľkosť ruženca, jeho duchovnú silu, lebo do tejto modlitby môže človek vložiť všetko a každého. V modlitbe ruženca môžeme byť cez Máriu spojení so všetkými, za ktorých sa modlíme. Toto bolo cieľom modlitby posvätného ruženca aj pre sestričku Bernadetu. Prácu a apoštolát v Rodine Nepoškvrnenej, všetko, čo robila, robila s úmyslom na väčšiu česť a slávu Božiu. Všetko, čo robila, premieňala na modlitbu ako dar Nepoškvrnenej.
Sr. M. Alica Marienková, štatutárna zástupkyňa Rodiny Nepoškvrnenej
Zdroj: Podnecovaná Kristovou láskou, Rodina Nepoškvrnenej, Vrícko 2024
